(p. 1120) vakta vakta. [Skt. from వచ్ to speak.] n. One who speaks, మాట్లాడువాడు. A speaker, an orator. నలుగురిలో నిర్భయముగా మాట్లాడువాడు. వాచాలకుడు. A learned man, పండితుడు. వక్తవ్యము vakta-vyamu. adj. Fit or proper to be spoken, or said. చెప్పదగిన, మాటాడదగిన. n. A word, speech, మాట. ఆవక్తవ్యము unspeakable, unutterable, not to be mentioned.