(p. 1190) vivēkamu vi-vēkamu. [Skt.] n. Discrimination, judgment, the faculty of distinguishing, prudence, discretion, సదసద్వివేచన, విభేదజ్ఞానము, తెలివి. 'వినువివేకమనెడు వింతగొడ్డలిచేత నలయవిద్యయనెడునడవినరికి.' Vema. 341. 'తనవివేకములోకమువారు మెచ్చగా.' T. ii. 38. వివేకములోకమువారు వివేకముకలిగియుండు to come to oneself, reflect, be wise. తెలివి తెచ్చుకొను. వివేకి vi-vēki. n. One who is cautious or prudent. తెలివిగలవాడు. వివేకించు or వివేచించు vi-vēkinṭsu. v. a. To reason, discriminate, distinguish. విమర్శచేయు, విచారించు, వివేచనచేయు. 'చదువులన్ని జదివి చాలవివేకింప కపటికెన్ననేలకలుగుముక్తి.' Vema. 429. వివేదన or వివేచనము vi-vēchaṇa. n. Discrimination, examination, investigation. విమర్శ, విచారణ. వర్ణవివేచన discrimination of caste.